reklama

Pedagogika je tiež experimentálna veda

Ľubomír Tomáška je vedúcim Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty UK. Na tejto katedre vyštudoval genetiku a molekulárnu biológiu a v roku 1994 získal i doktorát. Absolvoval celý rad pobytov na zahraničných pracoviskách, ako sú Cornell University, University of North Carolina, Institut Curie vo Francúzsku, či Leiden University v Holandsku. Je držiteľom Ceny mladého československého mikrobiológa z roku 1999. Od roku 2001 je jeho výskum podporovaný americkým grantom Fogarty International Research Collaboration Award. Je spoluautorom troch desiatok prác v časopisoch ako Journal of Biological Chemistry, Nucleic Acids Research, Journal of Molecular Biology, Genetics, či Trends in Genetics.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Ľubomír Tomáška
Ľubomír Tomáška 

O začiatkoch Vašej kariéry na Slovensku sme sa čo to dozvedeli v rozhovore s Jozefom Nosekom . Úspechy, ktoré ste zatiaľ dosiahli celkom určite prišli hlavne vďaka grantovej podpore z USA. Viete si predstaviť, kde by ste sa dnes nachádzali, ak by ste mali k dispozícii iba slovenské zdroje?

Prirodzene, dnešný výskum je extrémne finančne náročný. Granty z USA, ktoré podporovali náš výskum, či už to boli tri granty z Howard Hughes Medical Institute (podľa výsledkov tretej, zatiaľ poslednej výzvy je Jozef Nosek aktuálne jediným(!) vedúcim projektu zo Slovenska), alebo z Fogartyho nadácie asociovanej s americkým NIH, nám výrazným spôsobom uľahčili život. Neriešia síce problém nevyhovujúcej infraštruktúry, ale výraznou mierou nás oslobodili od frustrácií s naháňaním finančnej podpory. Nehľadiac na to, že nášmu pracovisku granty z takýchto prestížnych nadácií priniesol aj slušný medzinárodný kredit.Zdá sa, že sa postupne aj na Slovensku situácia s dotovaním vedy mení k lepšiemu. Čiastočne aj tlakom vyplývajúcim z nášho členstva v Európskej únii sa postupne čoraz viac peňazí nalieva do výskumu prostredníctvom grantových agentúr. Tiež sú náznaky snahy výrazne zafinancovať aj dobudovanie infraštruktúry z domácich i európskych zdrojov. Je treba veriť, že tieto peniaze budú rozdeľované na základe prehľadnej súťaže a budú využité skutočne účelne. Sú aj správy o tom, že časť financií bude venovaná pre podporu mladých ľudí, ktorí absolvovali úspešný pobyt v špičkových svetových laboratóriách a uvažujú o návrate domov. Takýchto navrátilcov potrebuje naše konzervatívne prostredie ako soľ.

Pri tom všetkom je potrebné dodať, že nevyhnutnosť bojovať o finančné prostriedky (a týka sa to aj zahraničných grantových agentúr) často vedie k istej dávke konformity: podporované sú predovšetkým aktuálne oblasti výskumu a grantové žiadosti sú tomu obsahovo prispôsobované. Nie je veľa priestoru na riskovanie. Chvalabohu, väčšinou existuje v projektoch istý stupeň voľnosti, ktorý umožňuje vydať sa aj neistými, hmlistými, ale o to vzrušujúcejšími cestami. Tých pár ľudí, ktorí sa vo vede na Slovensku presadili aj na medzinárodnej úrovni, bolo úspešných aj vďaka svojej odvahe robiť nekonformný, originálny výskum. Paradoxne, totálna podvýživa slovenskej vedy v minulosti práve takémuto prístupu žičila. Naopak, čím viac peňazí máme, tým je aj tlak na konformitu vyšší a je ťažšie mu odolať.

Človek s Vašimi schopnosťami by iste nemal problém sa presadiť ani v tvrdej americkej konkurencii. Predpokladám, že Vaše zotrvávanie na Slovensku Vám prináša isté zadosťučinenie. Môžete prezradiť aké?

Pravdaže, na začiatku kariéry každý zvažuje, kde bude realizovať svoje ambície. A ak je takou ambíciou robiť vedu, ktorá je porovnateľná so slušným zahraničným štandardom, je rozhodovanie o to ťažšie. Po viac ako 10 rokoch, čo som sa definitívne vrátil na Slovensko musím povedať, že to rozhodnutie bolo dobré. Spolu s Jožom Nosekom sme založili pracovnú skupinu, ktorá nadväzuje na tie najlepšie tradície slovenskej biochémie a bunkovej biológie. Obaja sme mali šťastie, že sme sa ako študenti v čase vyhnívajúceho socializmu stretli v oáze výborných ľudí pod vedením skvelého učiteľa a mali sme tak možnosť dotvoriť názor na vedu, či pedagogiku, ktorý nebol spotvorený vtedajšou ideológiou. Poznáme sa už 20 rokov, máme podobné hodnotové kategórie, dokážeme si tolerovať naše slabosti a zároveň komplementovať svoje záujmy. V laboratóriu s nami boli, či sú, reprezentanti tých najtalentovanejších mladých ľudí, ktorí cez našu fakultu prešli. Interakcia s nimi predstavuje zdroj nesmierne zaujímavých zážitkov. Nehľadiac na to, že sa nám spoločne s nimi podarilo získať výsledky cenené autoritami z oblastí, ktorým sa venujeme. Spolu s našimi rodinami a osobnými priateľmi nám toto všetko vytvára unikátne mikroprostredie zložené z ľudí, ktorých máme radi, s ktorými sa navzájom rešpektujeme a ktorí nám pomáhajú emocionálne sa naladiť tak, že si môžeme vychutnávať pocity osobného šťastia. Myslím, že mikroprostredie produkujúce šťastie v podobných dávkach a podobnej kvality, by som v zahraničí nenašiel. To pravdaže nefunguje u každého človeka, ale pre mňa je to hlavný dôvod, prečo ostávam na Slovensku.

K Vašej práci . Nemeckí vedci tvrdia o funkcii génov, ktoré ste študovali niečo iné ako Vy. Kto je bližšie k pravde?

Tak ako v obliekaní, aj vo vede existujú módne trendy. V oblasti štúdia tvaru mitochondrií je takým trendom predstava, že existuje skupina bielkovín, ktoré sú špecializované na konkrétne úlohy v určení tvaru a dynamiky týchto bunkových organel. Prirodzene, existujú proteíny, ktoré majú „na starosti“ to, aký budú mať mitochondrie tvar, objem a ako sa budú správať v rôznych situáciách, do ktorých sa bunka počas svojho života dostane. Na druhej strane je však ignorovaný fakt, že objem a tvar membránového útvaru môžu byť ovplyvnené aj tak „triviálnymi“ podmienkami, ako sú osmotické pomery. Ak sa výraznejšie zmení koncentrácia solí v organele, bude sa meniť aj jej objem na základe fyzikálno-chemických princípov. Ak sa nejaká bielkovina podieľa priamo, alebo nepriamo na regulácii koncentrácie solí v mitochondrii, bude mať zmena jej vlastností za následok aj zmenu v objeme a tvaru organely. Predstavme si nafukovaciu loptu s ventilom: je ventil regulátorom prístupu vzduchu, alebo regulátorom objemu a tvaru lopty?

Aké sú Vaše ďalšie plány vo výskume?

Problematika, ktorú v súčasnosti riešime, či už je to štúdium telomér , alebo biogenézy mitochondrií, je stále aktuálna a má veľký potenciál priviesť nás k zaujímavým objavom. Práca smerovaná na pochopenie molekulárnych princípov regulácie iónovej rovnováhy v kvasinkových mitochondriách, ktorú pred pár rokmi v našom laboratóriu začala Blanka Kucejová ako osamelý, ale o to odvážnejší bežec, má svojich pokračovateľov, lepšie povedané pokračovateľky(!), ktoré majú najlepšie predpoklady získať zaujímavé dáta z tejto fascinujúcej oblasti, počiatky ktorej siahajú do ivanskeho laboratória Ladislava Kováča zo začiatku 80-tych rokov. Na druhej strane biológia stále skrýva zakliate komnaty v podobe fenoménov, ktoré doteraz nebolo možné detailne študovať v dôsledku nedostatočných technológií, alebo nevhodných modelových systémov. Molekulárne princípy asymetrie na bunkovej úrovni, neurobiologický základ vedomia, či všeobecne správania sú príklady problémov, o ktorých vieme stále veľmi málo a ktoré zároveň takmer neodolateľne lákajú.

Okrem toho, že ste úspešný vedec, ste aj obľúbený vysokoškolský pedagóg. Čo Vás baví viac, práca v laboratóriu alebo prednášanie?

Často sa zabúda, že práca v laboratóriu a pedagogika majú jednu podstatnú vec spoločnú: obe sú experimentálnymi činnosťami. Tak ako pri laboratórnom stole aj pri prednáškach, seminároch, či individuálnej práci so študentami si môže človek testovať rôzne hypotézy: o technikách komunikácie, o motivačných nástrojoch, o študentoch a ich prioritách, a v neposlednom rade aj o sebe samom. Keď sa na výuku pozriete takýmto spôsobom, potom sa stiera dichotómia medzi vedeckou a pedagogickou prácou. Striedanie administratívnych a vedeckých aktivít s pedagogikou je okrem toho nesmierne silným nástrojom osobnej psychohygieny. A to hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, nezdar pri vedeckom experimente (čo je veľmi častý jav) vie veľmi krutým spôsobom človeka znechutiť. Hoci pedagogické experimenty tiež nie vždy vychádzajú, sú veľmi cenným zdrojom emocionálnych kompenzácií. Po druhé, komunikácia s talentovanými a motivovanými študentami je nenahraditeľnou spätnou väzbou. Nezaťažené, čerstvé mysle sú niekedy schopné poučiť vás (odborne, či spoločensky) viac, ako čítanie dlhých múdrych textov. Z toho vyplýva jedna pre mňa podstatná skúsenosť: Kognitívny prínos pedagogickej práce je obojsmerný!

Bohužiaľ, predovšetkým na nižších stupňoch slovenského vzdelávacieho systému ešte stále prevláda stereotypná predstava učiteľa ako zdroja informácií s imperatívom tieto informácie preliať do hláv študentov pokiaľ možno bez ich zbytočnej interferencie. Keďže základný postoj k vzdelaniu dostávajú ľudia, včítane vysokoškolských učiteľov, predovšetkým na základnej škole, prenáša sa táto deformácia aj na univerzitnú pôdu. Vďaka a obdiv patrí každému osvietenému učiteľovi základnej či strednej školy, ktorý tento stereotyp ignoruje! Podstatné je počet týchto osvietencov dramaticky zvýšiť. Je nevyhnutné zmeniť systém motivácie učiteľov, resp. nastavenia bonifikácie ich činnosti: namiesto doterajšej pozitívnej selekcie tých, ktorí striktne dodržujú osnovy odmeňovať tých, ktorí deti vedú ku kreativite a kritickému mysleniu. Keď bude systém nastavený týmto spôsobom, bude produkovať oveľa viac študentov vyžadujúcich rovnaký prístup aj na vysokých školách. A pedagogická práca bude ešte vzrušujúcejšia, ako je teraz.

V našej spoločnosti je veda v rebríčku hodnôt veľmi nízko. Prečo by sa aj v takejto situácii mali mladí ľudia zaujímať o prírodné vedy? Čo im to môže poskytnúť?

Prírodné vedy, predovšetkým biológia je na prahu novej éry. Od čisto deskriptívnej vednej disciplíny polovice 19. storočia, cez obrovský nárast poznatkov vyplývajúcich z experimentálnych výsledkov 20. storočia, sa na prahu 21. storočia biológia aj vďaka novým technológiám, dostala do novej fázy. Rôzne typy databáz sú denne plnené údajmi, ktorých kvantita narastá exponenciálnym radom a ktoré je nemožné analyzovať a interpretovať klasickými postupmi. Redukcionizmus, tak úspešný prístup pri odhaľovaní základných biologických princípov, je nevyhnutné komplementovať holistickým prístupom, s ambíciou vysvetliť fungovanie živých systémov ako celkov. Je evidentné, že bez asistencie chemikov, fyzikov, matematikov, a informatikov nebude možné do hĺbky pochopiť podstatu komplexných biologických fenoménov. Je veľkou výzvou aj pre slovenských prírodovedcov začleniť sa do kompetitívneho skúmania doteraz neobjasnených javov súvisiach s rôznymi aspektami života. Genomika, systémová biológia (systems biology; pozor nie systematická biológia!), syntetická biológia, neurobiológia, experimentálna etológia, bioinformatika, sú príkladmi oblastí, ktoré sa v súčasnosti dramaticky rozvíjajú a je esenciálne tieto trendy zachytiť. Pravdaže, cieľom by nemal byť len výskum, ktorý len kopíruje dnešné trendy, ale aj štúdium originálnych problémov v doteraz málo, alebo vôbec neprebádaných oblastiach, využitím netradičných prístupov. Všetky tieto aktivity by mali ústiť do všeobecného poslania vedy; do hľadania využitia získaných poznatkov na všestranné zvýšenie kvality života. Dnes to platí viac ako kedykoľvek predtým. Myslím si, že pre mladých talentovaných ľudí je to výzva, ktorú nemožno ignorovať bez ohľadu na to, či politický systém preferuje, alebo podceňuje spoločenský význam vedy.

Martin Kucej

Martin Kucej

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Slovenská vedaVeda vo sveteEseje a iné útvary

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu