Nový mechanizmus vzniku nádorov objasnený Slovákmi

Autor: Martin Kucej | 29.11.2005 o 14:00 | Karma článku: 12,31 | Prečítané:  6508x

Nádorové bunky musia na ceste k nesmrteľnosti prekonať niekoľko prekážok. Jednou z nich je nájsť spôsob na predlžovanie koncov chromozómov. Tie sa v normálne starnúcich bunkách pri delení skracujú, čím spôsobujú prirodzené zastavenie bunkového rastu.

DNA replikácia Počas kopírovania DNA sa nové vlákno vytvára pomocou proteínu DNA polymerázy. Problém s množením koncov chromozómov vyplýva práve z povahy tohto enzýmu. DNA polymeráza totiž nevie vyrábať nové vlákno DNA od začiatku, vie ho iba napojiť na už existujúci úsek nukleovej kyseliny, takzvaný primer (viď obrázok). Toto bunka rieši tak, že do kopírovania DNA zapája špeciálnu RNA polymerázu, ktorá vie syntetizovať RNA podľa DNA predlohy, ale primer nevyžaduje. RNA polymeráza začne od začiatku a vytvorí krátky úsek RNA, ktorý slúži ako primer pre DNA polymerázu. Neskôr sa primer odstráni, a preto sa pri každom bunkovom delení DNA skráti o malý úsek, čo môže viesť až k poškodeniu genetickej informácie. V bunke však existujú mechanizmy, ktoré tomu v prípade potreby vedia zabrániť.

Konce DNA sú asociované s rôznymi špecializovanými proteínmi a tvoria štruktúry, ktoré sa nazývajú teloméry. Nachádza sa tu aj enzým telomeráza, ktorého úlohou je práve predlžovanie koncov DNA počas aktívneho delenia buniek, napríklad počas embrionálneho vývoja. Teloméry a telomeráza sú objektami intenzívneho štúdia. Vedci totiž zistili, že v normálnych bunkách je telomeráza neaktívna, DNA sa v bunkách skracuje a dochádza k ich starnutiu. Ďalším zaujímavým pozorovaním bolo, že nádorové bunky majú telomerázu trvale aktívnu, teda neustále predlžovanie telomér súvisí so schopnosťou rakovinových buniek nekontrolovane sa deliť.

DNA laso Veľa nádorových buniek ale telomerázu aktívnu nemá, napriek tomu sa intenzívne množia. Konce DNA predlžujú alternatívnym spôsobom, pomocou DNA rekombinácie. V takýchto bunkách bol pozorovaný výskyt malých kruhových DNA, ktoré pozostávajú z úsekov telomérovej DNA, a preto sa nazývajú t-kruhy. Jozef Nosek a jeho spolupracovníci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zistili, že t-kruhy nie sú iba pasívnym vedľajším produktom DNA rekombinácie, naopak dokážu sa nezávisle rozmnožovať mechanizmom valivej kružnice. Typickým sprievodným javom pri tomto spôsobe kopírovania DNA je výskyt tvarov pripomínajúcich laso. Slovenskí vedci takéto štruktúry pozorovali pomocou elektrónovej mikroskopie a ich fotografie uverejnili v americkom časopise Journal of Biological Chemistry (viď obrázok, mierka 100 nm). Ich práca nám umožňuje lepšie pochopiť alternatívny mechanizmus predlžovania koncov DNA v rakovinových bunkách, odhaľuje aktívny príspevok t-kruhov, a zároveň navodzuje otázky o evolučnom pôvode telomér.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bašternák sa nakoniec môže trestu vyhnúť, lebo správkyňa nekoná

Podnikateľ blízky Smeru previedol majetok, aby mu ho štát nevzal. Zatiaľ mu to vychádza.

Dobré ráno

Dobré ráno: Odysea za funkčným Ústavným súdom je za nami. Čo teraz?

Na súde je viac ako tisíc nevybavených prípadov.

STĹPČEK JAKUBA FILA

Čí človek je správkyňa v Bašternákovom konkurze?

Cieľom trestu bolo z Bašternáka vyžmýkať všetky nelegálne eurá.


Už ste čítali?