Anton Horváth je docentom na Katedre biochémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorát z biochémie získal v roku 1990 na Moskovskej štátnej univerzite v Rusku. Neskôr absolvoval odborné stáže na Bazilejskej univerzite vo Švajčiarsku, spomínanej Moskovskej štátnej univerzite a Kalifornskej štátnej univerzite v Riverside, USA. Je spoluautorom dvoch desiatok odborných prác v uznávaných časopisoch ako Nucleic Acids Research, Journal of Biological Chemistry, EMBO Journal, Molecular Microbiology, a Science. pokračovanie článku
Spavá choroba sužuje ľudí hlavne v oblasti Podsaharskej Afriky a Južnej Ameriky. Každoročne je na svete evidovaných až pol milióna nových prípadov infekcie a 40 tisíc úmrtí, zväčša z radov najchudobnejších pacientov bez prístupu k existujúcej liečbe. pokračovanie článku
Ľubomír Tomáška je vedúcim Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty UK. Na tejto katedre vyštudoval genetiku a molekulárnu biológiu a v roku 1994 získal i doktorát. Absolvoval celý rad pobytov na zahraničných pracoviskách, ako sú Cornell University, University of North Carolina, Institut Curie vo Francúzsku, či Leiden University v Holandsku. Je držiteľom Ceny mladého československého mikrobiológa z roku 1999. Od roku 2001 je jeho výskum podporovaný americkým grantom Fogarty International Research Collaboration Award. Je spoluautorom troch desiatok prác v časopisoch ako Journal of Biological Chemistry, Nucleic Acids Research, Journal of Molecular Biology, Genetics, či Trends in Genetics. pokračovanie článku
Mitochondrie sú bunkové organely, ktoré si môžeme predstaviť aj ako malé kontajnery nachádzajúce sa vo vnútri eukaryotickej bunky. Niektoré organely majú veľmi charakteristický tvar, ktorý je potrebný pre vysokú efektivitu ich metabolických funkcií. Základnou otázkou biológie je, ako tieto tvary vznikajú a ako sa udržujú. pokračovanie článku
Bunky sú zložité chemické továrne, v ktorých nevyhnutne dochádza k výskytu neželaných vedľajších reakcií. Tieto poškodzujú všetky bunkové zložky, ako sú nukleové kyseliny, lipidy i proteíny. Pre správne fungovanie metabolizmu je preto potrebná ich neustála recyklácia. pokračovanie článku
Počiatky očkovania sú zahmlené v dávnej histórii medicíny. Čínski lekári už pred 2000 rokmi imunizovali pomocou prášku, ktorý pripravovali z pľuzgierov pacientov infikovaných čiernymi kiahňami. Netreba zdôrazňovať, že takýto postup sa riadil heslom čo ťa nezabije to ťa posilní. V západnej civilizácii sa pojem vakcinácia spája s menom Edwarda Jennera, ktorý v 18. storočí objavil účinnú a hlavne bezpečnejšiu vakcínu proti kiahňam*. pokračovanie článku
Jozef Nosek pracuje na Katedre biochémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vyštudoval genetiku a molekulárnu biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK. Doktorát z genetiky obhájil v roku 1994 a v roku 2000 sa habilitoval v biochémii. Niekoľko rokov pracoval na súkromnom l’Institut Curie v univerzitnom centre v Orsay pri Paríži, kde skúmal mitochondriálne genómy rôznych druhov mikroorganizmov. Od roku 1994 pracuje na Slovensku. Je držiteľom Ceny mladého výskumníka v Slovenskej republike z roku 1999 a Ceny mladého československého mikrobiológa z roku 2000. V roku 2001 sa stal International Research Scholar prominentného amerického medicínskeho ústavu Howarda Hughesa (Howard Hughes Medical Institute), ktorý prestížnym grantom podporuje jeho výskumný projekt na Slovensku. Je autorom vyše troch desiatok vedeckých prác, medzi inými v časopisoch ako Journal of Biological Chemistry, Journal of Molecular Biology, Nucleic Acids Research, Journal of Bacteriology a Trends in Genetics. pokračovanie článku
Nádorové bunky musia na ceste k nesmrteľnosti prekonať niekoľko prekážok. Jednou z nich je nájsť spôsob na predlžovanie koncov chromozómov. Tie sa v normálne starnúcich bunkách pri delení skracujú, čím spôsobujú prirodzené zastavenie bunkového rastu. pokračovanie článku
Tatiana Betáková je výskumníčkou Virologického ústavu SAV v Bratislave. Vyštudovala biochémiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorát z virológie obhájila v roku 1993 na Virologickom ústave SAV. Vzápätí absolvovala sériu pobytov na renomovaných zahraničných ústavoch National Institute for Medical Research v Londýne a National Institute of Health v Bethesde, USA, kde sa zoberala štúdiom vírusov kiahní a chrípky. Získala niekoľko štipendií od zahraničných spoločností Federation of European Microbiological Societies, The Royal Society, a Wellcome Trust. Na Slovensko sa vrátila v roku 2002. Je autorkou 14 odborných prác, medzi inými v časopisoch ako Virology, Journal of Virology a Journal of General Virology. pokračovanie článku
Chrípka je ochorenie prevažne horných dýchacích ciest, v dôsledku ktorého na svete zomrie ročne asi 250 až 500 tisíc ľudí. Epidémia chrípky môže udrieť kdekoľvek a kedykoľvek, aj keď najčastejší nástup je pri zmene mierneho počasia na chladné. pokračovanie článku
Majú na Slovensku biologické vedy patričnú úroveň? Bohužiaľ musím odpovedať záporne. Pre ilustráciu uvediem niekoľko faktov. Biológia je najrýchlejšie sa rozvíjajúcou odnožou vedy, v ktorej ročne vychádza vo svete viac ako 500 tisíc vedeckých článkov. Z nich je pôvodom zo Slovenska približne 500. Pre porovnanie, americký inštitút, na ktorom teraz pracujem, publikuje ročne asi tisíc správ, teda dva krát viac ako celé Slovensko. pokračovanie článku
mkucejyahoo.com